Deň Vďakyvzdania

Možno viete, možno nie, včera slávili obyvatelia severnej Ameriky Deň Vďakyvzdania. Viem, že je to sviatok, ktorý s Európou či Slovenskom nemá absolútne nič spojené, no páči sa mi myšlienka, ktorú v sebe tento deň nesie a práve preto mu chcem venovať dnešný príspevok.

Na úvod si povieme niečo málo z histórie. Rozmýšľali ste niekedy kde má tento sviatok pôvod a prečo ho ľudia v USA a Kanade oslavujú? 

Všetko sa to začalo v 17. storočí, kedy sa skupina vyše 100 anglických pútnikov vylodila na druhej strane Atlantiku, v Amerike. Hľadali tu slobodný priestor pre protestantské náboženstvo. Počasie im však neprialo a veľká búrka odplavila loď Mayflower ďaleko od vyhliadnutého miesta.
Na mieste, kde zakotvili si veľmi rýchlo vybudovali nový domov. Napriek tomu zostala z posádky len polovica. Umreli na dôsledky krutej zimy.
Zostatku podali pomocnú ruku Indiáni z neďalekej dediny. Náčelník im ukázal ako pestovať kukuricu, dal im kožušiny a stravu. Vysadenej kukurici a ostatnej úrode sa darilo, a tak na jeseň Angličania zožali bohatú úrodu. Okrem toho sa naučili obchodovať s kožušinou a stavať lode. O rok na to zorganizovali veľkú hostinu, ktorou symbolicky ďakovali Bohu, no i Indiánom za to, že prežili drsné obdobie svojich životov.

Táto tradícia sa udržiavala i ďalšie roky. Štátnym sviatkom sa stal za vlády Georga Washingtona, konkrétne roku 1789 a od roku 1941 sa oslavuje vo štvrtý novembrový štvrtok.

Ako sa slávi dnes

Deň Vďakyvzdania sa i dodnes oslavuje. V tento špeciálny deň sa stretnú rodiny zo všetkých kútov Ameriky a pri spoločnej večeri ďakujú Bohu za Jeho dary. Okrem tradičnej večere sa vo veľkých mestách konajú "parades", čiže oslavné sprievody. Taktiež sa venuje charite, prispieva sa na rôzne zbierky, pomáha sa ľuďom, ktorí to potrebujú a hrajú sa futbalové zápasy.

 

Tradičná večera

Keďže píšem predovšetkým o jedle, tak by bolo nemožné aby som sa nezmienila aj o ňom. Veď povedzme si pravdu, to je lákavejšie ako história.
Na tradičných stoloch nájdeme do zlata pečeného moriaka s plnkou, polievku z maslovej tekvice, pečenú fazuľku a mrkvu, cmarové žemle, krémovú zemiakovú kašu, kukuričný chlieb, brusnicovú omáčku a omáčku z mäsového vývaru, pečenú kašu zo sladkých zemiakov, puding, tekvicový koláč, atď. Samozrejme v každej rodine sa je niečo iné alebo je to inak pripravené. Neviem ako vy, ale už len pri čítaní sa mi zbierajú slinky a rozširujú boky, haha.